Pomalé skúmanie ticha

19. dubna 2015 v 19:10 | Elyrose |  Knihy
Ahoj, aj ty si prečítal knihu "pomalé skúmanie ticha" od Patricka Rothfussa a bol si sklamaný? Či naopak táto kniha bola ako stvorená pre teba?
Ten kto čítal predchádzajúce diely knižnej série "príbeh kraľovraha" bol určite prekvapený. Predchádzajúce diela ukrývali mnoho tajomstiev, zápletiek, príbehov. To sa však o Rothfussovom novom diele povedať nedá pretože je to príbeh bez riadneho deja. Jeho podstata mi je zatiaľ neznáma, na úvod sa Patrick vyjadril že on sám si lámal hlavu pretože to je kolosálna dymiaca sa katastrofa a nepodarok ktorý by určite neuspel ibaže, vydavateľstvo sľubovalo vydať Patrickovi každú nasledujúcu knihu ktorú napíše. Tak som sa sama seba pýtala či to nebol reklamný ťah, alebo mal spisovateľ slabú chvíľku a vážne nevedel o čom písať ale tlačili na neho iný ľudia. Patrick ešte v závere spomenul svoju priateľku Vi Hartovú pre ktorú túto knihu písal. Tá mala na knihu kladný názor, neviem či chcela utešiť autora ale tak urputne si stála za svojím názorom až Patricka presvedčila že písanie tej knihy malo zmysel.
Počas čítania som bola rozhorčená pretože celú tú nudu som zaháňala tým že na konci príbehu ma niečim ohúri. Jasné v niektorých častiach som s Auri bola veľmi empatická. Hlavne v tej časti keď začula čosi ako brnkanie na strunu a myslela si že "Kvothe" ju prišiel navštíviť o pár dní skôr. Potom ale nasledovalo veľké sklamanie a ja som síce nevyronila ani slzičku ale cítila som aká zlomená sa musela cítiť z osamelosti ktorú prežívala. Aj tie jej chabé pokusy nahovárať si pozitívne veci. Ten kto to zažil tak jednoducho vie a ten kto nie tak má možnosť zažiť to počas čítania a objaviť v sebe stránku o ktorej nevedel. Možno to by som pokladala za pozitívnu stránku knihy.
Najzaujímavejšie momenty v knihe boli asie len dve a to keď sa na začiatku ponorila do jazierka aby zistila aké "poklady" ukrýva a druhá časť keď vyrábala mydlo a tešila sa z neho.
Pri jednej scérnke som sa dokonca pousmiala aj keď to nebolo nič vtipné ale to ako Auri zareagovala to vo mne vzbudilo. Scénka ako jej myš pojedla všetko mydlo a Auri jej priala tie najškaredšie veci. Bolo to také, rozkošné. Nuž potom som zistila ako veľmi ju to bolelo a už mi do smiechu nebolo.

V poslednej rade, niesom sklamaná že som si tú knihu prečítala len som sklamaná že okrem krátkeho rozptýlenia som z tej knihy nič nemala. Nič podstatné k deju som sa nedozvedela. Je to kniha od môjho obľúbeného spisovateľa možnože len preto som si k nej našla sympatie. Dodatok autora a jeho uvedomenie si a úprimnosť, až som sa cítila akoby som čítala niečo od svojho starého, drahého priateľa a preto som sa nemohla ďalej hnevať.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.