3.1 Kapitola

12. června 2015 v 2:54 | Elyrose |  Meno vetra

TRETIA KAPITOLA

Drevo a nápis

Kote sa bezmyšlienkovitým listovaním v knihe pokúšal zahnať pocit práznodty v tichom hostinci. Vtom sa otvorili dvere a do miestnosti vošiel chrbtom napred Graham.
"Konečne je hotová." Graham prekľučkoval bludiskom stolov s prehnanou opatrnosťou. "Chcel som ju priniesť už včera večer, ale potom som si povedal, že pridám ešte jednu vrstvu oleja, dobre ho rozotriem a nechám vysušiť. Neľutujem to ani za mak. Dámy a páni, tieto ruky ešte nikdy nič krajšie nevytvorili."
Hostinskému sa medzi obočím vytvorila malá čiarka. Až keď v mužových rukách uvidel plochý balík, tvár sa mu vyjasnila. "Aha! Podložka!" Kote sa unavene usmial. "Prepáčte, Graham. Trvalo to tak dlho, že som na ňu už takmer zabudol."
Graham naňho vrhol odmeraný pohľad. "Štyri mesiace nie sú dlho. Určite nie, keď treba najskôr doviezť drevo z Aryenu a na cestách číha jednu nebezpečenstvo za druhým."
"Štyri mesiace," zopakoval Kote. Všimol si Grahamov pohľad a rýchlo dodal: "To je večnosť, keď človek na niečo čaká." Pokúsil sa o upokojujúci úsmev, ale výsledok bol mizerný.
Sám Kote pôsobil dosť mizerne. Nevyzeral síce ako chorý človek, ale šírila sa od neho prázdnota. Vyčerpanosť. Pripomínal rastlinu zasadenú do vyčerpanej pôdy, ktorá začína vädnúť, pretože jej chýba niečo životne dôležité.
Graham si tú zmenu všimol. Hostinského gestá neboli tradične bohaté. Jeho hlas nebol taký hlboký a dokonca ani jeho oči neboli také jasné ako pred mesiacom - pôsobili kalnejšie. Vytratila sa z nich farba morskej peny a zelenej trávy. Teraz sa ponášali skôr na riečne riasy alebo na dno fľaše zo zeleného skla. Jeho vlasy mali kedysi jasnú farbu plameňa. Teraz boli jednoducho červené.
Kote nadvihol plátno a nazrel podeň. Drevo malo tmavú farbu dreveného uhlia s čiernymi vláknami a bolo ťažké ako železný plát. Nad slovom vyrezaným do dreva boli tri tmavé háčiky.
"Pochabosť," prečítal Graham. "Čudné meno pre meč."
Kote prikývol, tvár mal bez výrazu. "Koľko som dlžný?" spýtal sa potichu.
Graham sa zamyslel. "Keď odrátam to, čo ste mi dali za drevo..."
V mužových očiach sa objavil záblesk prešibanosti. "Zhruba jednu a tri."
Kote mu podal dve hrivny. "Zvyšok si nechajte. Je to tvrdé drevo, museli sta sa s tým narobiť."
"Veru som sa riadne zapotil," povedal Graham so zadosťučinením.
"Bolo to ako krájať kameň nožom. Skúste doňho niečo vyrezať - ako železo. A keď som sa s tým domordoval, nemohol som ho začierniť."
"Všimol som si," povedal Kote s náznakom záujmu a prstom prešiel po písmenách, tvorených tmavším zárezom. "Ako sa vám to podarilo?"
Graham vypol hruď. "Najprv som s tým zabil pol dňa a potom som to zobral ku kováčovi. S učňovou pomocou sme ho opálili horúcim železom. Kým sme to celé začiernili, prešli vyše dve hodiny. Drevo vôbec nedymilo, zato smrdelo ako stará koža. Čosi nenormálne. Čo je to za drevo, keď nehorí?"
Graham vyčkával, ale nezdalo sa , že by ho hostinský počúval. "Kam vám to mám zavesiť?" spýtal sa napokon.
Kote sa vytrhol z myšlienok a rozhliadol sa po miestnosti. "Ďakujem, o to sa postarám sám. Ešte som sa celkom nerozhodol, kam ju dám."
Graham nechal hostinskému za hrsť železných klincov a zaželal mu dobrý deň. Kote zostal pri bare a rukami bezmyšlienkovito hladkal drevo a slovo, ktoré v ňom bolo vyrezané. Čoskoro vyšiel z kuchyne Bast a pozrel sa ponad plece svojho učiteľa.
Obaja boli hodnú chvíľu ticho, akoby vzdávali poctu mŕtvym.
Napokon Bast prehovoril. "Môžem sa ťa niečo spýtať, Reshi?"
Kote sa mierne usmial. "Kedykoľvek, Bast."
"Aj nepríjemnú otázku?"
"To sú jediné otázky, na ktoré stojí za to odpovedať."
Chvíľu hľadeli na predmet na barovom pulte, akoby si jeho obraz chceli vypáliť do pamäti. Pochabosť.
Bast bojoval sám so sebou, niekoľkokrát otovril ústa a znova ich otrávene zavrel.
"Von s tým," povzbudil ho Kote.
"Čo si si od toho sľuboval?" spýtal sa Bast. V hlase mu zaznievala zvláštna zmes starostí a zmätku.
Kote si dal pri odpovedi načas. "Priveľa rozmýšľam, Bast. Najlepšie rozhodnutia som spravil vtedy, keď som prestal premýšľať a jednoducho som spravil, čo mi pripadalo správne, aj keď som svoje pocity nevedel vysvetliť." Nostalgicky sa usmial. "Dokonca aj vtedy, keď bolo dosť dôvodov, aby som tak neurobil."
Bast si prešiel rukou po tvári. "Znamená to, že sa nesnažíš spochybňovať svoje rozhodnutia?"
Kote zaváhal. "Dalo by sa to povedať aj tak," pripustil.
"Ja by som to tak povedal," povedal Bast namyslene. "Zato ty by si veci iba zbytočne komplikoval."
Kote pokrčil plecami a vrátil sa pohľadom k podložke. "Asi by som pre to mal nájsť vhodné miesto."
"Tu?" zdesil sa Bast.
Kote sa šibalsky uškrnul a tvár mu znova ožila. "Samozrejme, že tu." Zdalo sa, že si vychutnáva Bastovu reakciu. Vyzývavo pozrel na steny a našpúlil pery. "Kam si ho vlastne dal?"
"Do svojej izby," priznal sa Bast. "Pod posteľ."
Kote nespúšťal pohľad zo stien a roztržito prikývol. "Prines ho."
Jednou rukou spravil gesto akým sa zaháňa hydina, a Bast s nešťastným výrazom odbehol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Misaki Misaki | Web | 14. června 2015 v 10:21 | Reagovat

krásne píšeš.
Idem si prečítať 2 kapitoli čo som nečítala aby som tomu porozumela :D

2 elyrose elyrose | Web | 14. června 2015 v 13:08 | Reagovat

[1]: to som  nepísala ja :) ja opisujem knihu :-D tam na ľavo Meno vetra :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.